Článok bol zobrazený 63226 krát

P.S.: Možno ste si pomysleli, že bude potupné alebo trápne upratovať ulice, lenže nie, nie je trápne chcieť čisté mesto. Okrem toho, ak nás bude viac, tak každý pochopí, že to robíme pre dobrú vec.

Článok bol zobrazený 77049 krát

Ťažko povedať, či sa od revolúcie slávil Medzinárodný deň žien rovnako masívne. Je ale zrejmé, že niektorí zobrali Hlohovec útokom a nenechali nič na náhode. Konečne!

Hlohovským krajším polovičkám sa tak dostala jedinečná možnosť vypočuť si, že oslava ženy nemá vlastne s politikou nič spoločné. A to hneď niekoľkokrát. Od mestskej a okresnej organizácie ĽS-HZDS, politickej strany SMER-SD a pre veľký úspech od ĽS-HZDS opäť, tentoraz v zastúpení najvyšších.

Kultúrou vyprahnuté obecenstvo pobavil nielen dokonalý program zložený z baletu, outletovej módnej prehliadky z čias, keď bol tento sviatok hitom, ale predovšetkým účasti politickej špičky. No uznajte, kto by si nechal ujsť príležitosť vidieť zhmotneného Róberta Fica, fešáka Kaliňáka či legendárneho Vladimíra Mečiara? Sám mám niekedy pocit, že sú to len éterické bytosti a to, čo vidím v televízii, nemôže byť skutočné.

Chýbala síce tradičná Jadranka (ešte nie je sezóna) a pagáče vystriedali karafiáty. Malý prezent, ktorý bude chvíľu pripomínať, že onedlho sa vidíme zas. Na hlasovacích lístkoch.

Na moment som sa obával, že je to pre tento rok všetko. Deti nemajú volebné právo a tak jún nemá čo ponúknuť. Zachráni nás však október. Tradičný mesiac úcty k starším a blízky termín komunálnych volieb sľubujú bohatý program. Kabaret môže pokračovať.

MDŽ Hlohovec, skutočne rok 2010 (zdroj HcTV)

Článok bol zobrazený 153576 krát

Niekto má šťastie, že sa mu podobné stretnutia oblúkom vyhýbajú. To však bohužiaľ, nemôžem povedať o sebe. Ak ste sa aj vy stali objektom záujmu  takýchto pouličných špekulantov, zaiste viete o čom hovorím. Spravidla sa tieto „týpky“ neporúčajú tak rýchlo, ako by ste si želali. Ešte častejšie ako šmelinu majú totiž naporúdzi srdcervúce prosby, poprípade nejakú dojímavú story.

Chápem a úprimne ľutujem ľudí vo finančnej tiesni. Prečo by som, ale mala podporovať niekoho, kto zneužíva moju dôveru? Veď to poznáte: „Mladá pani, môžem sa vás niečo opýtať…?“ Nuž a potom sa nestačíte ani nadýchnuť a vzápätí sa dozviete, že dotyčná má doma tri hladné krky, muža v base a strašnú nevyliečiteľnú chorobu. Nie ste z kameňa, preto sa zľutujete a vytiahnete nejaké to euro. Charitatívny amok vás však prejde v okamihu, keď ju o chvíľu zbadáte nasávať s kumpánmi kdesi na lavičke za kostolom.

Minule som dostala ponuku od istej dámy, vraj mi vyveští z ruky. „Ďakujem, neprosím,“ a tým to pre mňa skončilo. Samozvaná Sibyla však bola vytrvalá a prilepila sa mi na päty. Tak nech jej dám aspoň nejaké drobné. „Nehnevajte sa, ale momentálne nemám pri sebe, väčšinou platím kartou.“ Vraj nevadí, veď ona má času dosť a kľudne ma počká pred bankomatom.

Viem, že žijeme smutnú dobu a ľudia by si mali vzájomne pomáhať. Pri podobných stretnutiach sa však neraz pýtam sama seba: „Nie sme to nakoniec my, kto tu je vlastne obeťou?“

Článok bol zobrazený 176226 krát

Raz som videla zaujímavý a zároveň veľmi smutný dokument o Afrike. Okrem iného sa v ňom hovorilo aj o úbohej zdravotnej starostlivosti v tých najzabudnutejších osadách čierneho kontinentu. Vysokú úmrtnosť mal, okrem všeobecne známych príčin, na svedomí aj akútny nedostatok nemocníc a tým aj ich veľká vzdialenosť od ľudských obydlí. Ak chceli byť domorodci ošetrení, neraz sa museli vydať na strastiplnú cestu. V tých lepších prípadoch obnášala takáto tortúra dlhé hodiny. Mnohí však putovali za lekárom aj niekoľko dní. Výsledok? Zdravotné problémy sa ešte skomplikovali a často končili tragicky.

My nežijeme v  krajine tretieho sveta a problém Hlohovca nemá, chvalabohu, takéto obludné rozmery. Istá paralela tu ale predsa len je. Ak sa dieťaťu nečakane pohorší a jeho doktor už neordinuje, vyspelé zdravotníctvo v srdci Európy ponúka vymoženosť vo forme lekárskej služby prvej pomoci. Tá najbližšia pre Hlohovčanov a obyvateľov priľahlých dedín však sídli od novembra v Trnave. Čo teda nešťastným rodičom ostáva? Nič iné, len bleskurýchle naložiť svojho chorého potomka do auta a absolvovať výlet do susedného okresu. Nuž a kto nemá auto, peniaze na taxík, alebo ochotného suseda, hold proste smola.

Rodičia sú rozhorčení, naopak mnohí doktori v situácii problém nevidia. Vraj aj tak nemali dostatočné vybavenie a deti preto veľakrát posielali na vyšetrenie do krajského mesta. Dokonca sa v televízii objavil názor miestnej lekárky v tom duchu, že keď oni môžu slúžiť na pohotovosti v Trnave, prečo by tam nemohli chodiť aj choré deti z Hlohovca a okolia.

A tak rozmýšľam čo dodať na záver. Podobne zmýšľajúcim doktorom by som len zaželala  pevné zdravie, dostatok empatie a veľa spokojných pacientov. Našich župných poslancov by som rada opýtala, či si ešte spomínajú koho záujmy by mali hájiť na kraji. A kompetentným by som chcela položiť otázku, či je desaťtisíc naozaj tak zanedbateľné číslo, keď hovoríme o ľudskom zdraví.

Článok bol zobrazený 182204 krát

Výsledok nedávnych volieb do vyšších územných celkov dobre pomôže pri určení vhodných kandidátov. Štatistika hovorí jasne a tak zoznam adeptov na “najsilnejšieho muža mesta” je zrejmý. Ján Dlhopolček, Ján Tassy, Peter Dvoran a Milan Domaracký.

Súčasný primátor sa už neteší toľkej popularite ako pred niekoľkými rokmi. Napriek niektorým úspechom (?), najmä v ľuďoch spoza koľajníc, stále zostáva krivda z rekonštrukcie priecestia. Neuspokojené sú tiež ďalšie skupiny obyvateľstva. Psíčkari aj nepsíčkari, vodiči aj chodci, lekári (do tejto skupiny spadajú i zverolekári) aj pacienti, mladší aj… …no, starší hádam jediní nie. K tomu všetkému hospodárska kríza. Suma sumárum, bývalý poslanec z veľkého parlamentu si vie určite dobre zrátať pravdepodobnosť úspechu a radšej nebude riskovať.

Ján Tassy. Zatiaľ nie veľmi výrazný viceprimátor, zodpovedný za pomoc z celej Európy, mnohých prekvapil pomerne vysokým počtom získaných hlasov v minulých voľbách na primátora. S podporou najsilnejšej parlamentnej strany a (dúfajme) kolegiálnych úspechov pri získavaní europeniažkov, môže ešte prekvapiť. Osobne si však myslím, že v hre zostávajú silnejší hráči.

Peter Dvoran. Len ťažko nájsť na osobe ďalšieho viceprimátora niečo negatívne. Čistý štít, to je hlavná devíza, ktorá platí na mnohých voličov. Predovšetkým voličov, ktorí chápu primátora ako osobu, čo reprezentuje. Na silnejšie rozhodnutia doposiaľ nemal priestor a výroky sú veľmi diplomatické. Ak k tomu pridáme podporu odtrhnutej miestnej časti, úspech je na dosah ruky.

A na koniec Milan Domaracký. Multifunkčná osoba, ktorá stavia predovšetkým na budovaní kontaktov. Nadštandardný prístup mnohým lichotí a z pozície poslanca, vyššieho poslanca, konateľa, podnikateľa, športového fanúšika, suseda (ospravedlňujem sa, ak som na niečo zabudol) si určite získal veľa vďačných priaznivcov. Silnou kartou je zručnosť v sebaprezentácii a otvorené dvere na všetky podujatia poriadané v meste a okolí. Naklonená je aj kolegiálna televízia a tak sa skupina osvietených môže značne rozšíriť. No, a práve tieto vlastnosti z neho robia momentálne najsilnejšieho kandidáta na primátora mesta Hlohovec.

Článok bol zobrazený 181240 krát

1. október je svetovým dňom seniorov. Tradične je tak celý mesiac “obetovaný” starším. Podobne ako marec knihe, apríl lesu a máj láske. Ak sa na máj tešia zamilovaní, na apríl ochranári, tak na október dôchodcovia… …a tentoraz aj politici.

Nepoviem nič nové, ak prirovnám seniorov v Hlohovci k skupine privilegovaných. Množstvo klubov a cielených podujatí to len potvrdzuje. Som presvedčený, že si právom zaslúžia pozornosť, ale spôsob, ktorým sa to udialo tento rok, ma nenecháva ľahostajným. Do akej miery sú tieto prejavy úcty úprimné?

Posedenie pri čaji pre dôchodcov je určite milé stretnutie, každoročne organizované s podporou mesta. Teda, aby som bol “konkrétnejší”, s podporou nás všetkých. Seniori pripravia program, zaspomínajú na staré dobré časy, vytvoria nostalgickú atmosféru, organizátor objedná cigánske husle… No proste, ideálne miesto prezentácie pred skupinou, ktorá stále považuje volebný akt za občiansku povinnosť. Veľa muziky za málo peňazí.

Škoda len, že takto získaný hlas neodzrkadľuje skutočnosť. Niekto zváža voličov autobusom, niekto skupuje prázdne hlasovacie lístky, iný nasľubuje nemožné. Niekedy dokáže rozhodnúť 138 rozdaných pagáčov. História sa však nebude pýtať. Zostane len premárnená šanca.

Na svete sa nič nedeje náhodou. Aj Einstein hovoril, že Boh nehrá kocky. Som si istý, že ak by stromy mali volebné právo, voľby by padli na apríl.

Článok bol zobrazený 175762 krát

Neviem, možno je to sčasti aj tým „zamatovým“ dátumom v kalendári, ja mám však  pocit, akoby som sa vrátila v čase viac ako dve desaťročia. Prísľub krajších zajtrajškov začína už titulkou. Na akejsi divotvornej koláži v duchu „best of“ zvyčajne žiaria šťastné deti, vynovené budovy a kvitnúce kvety. Jednotlivé rubriky, ktoré viac-menej vznikajú spontánne s každým novým číslom, prinášajú najmä mozaiku rôznych bilancií, report zo stretnutí dôchodcov a samozrejme dôkazy úspešného budovania novej a modernejšej tváre Hlohovca. Kontroverznejšie témy, či nedajbože slová kritiky by ste v tomto mesačníku hľadali márne.

Osobne nemám nič proti optimizmu, avšak predostierané skutočnosti ani zďaleka nezaznamenávajú život v Hlohovci taký, akým naozaj je. Okrem svetlejších momentov, ktorými sú články z histórie, etnografie či astronómie sa v časopise nedočítate prakticky nič. Nepoškvrnený obraz aktivít vedúcich funkcionárov mesta totiž nevyvažujú každodenné problémy jeho obyvateľov.

Je verejným tajomstvom, že klopať na dvere redakcie s ostrejšou témou je už vopred prehraným bojom. Časopis postráda akýkoľvek dialóg s občanom a stáva sa tak len nudnou a jednostrannou propagandou. Život v Hlohovci ruka v ruke s mestskou televíziou sú akurát tým najlepším prostriedkom ako sa ukázať, keď treba získať hlasy voličov. Voličov, ktorí navyše celé toto divadielko „zatiahnu“, keďže televízia aj časopis fungujú najmä vďaka obecným zdrojom.

Na záver samozrejme nemožno zabudnúť ani na schizofrenickú rubriku „Online s primátorom“. Čitateľne mierené otázky v duchu „perestrojky“ otvárajú pred nami priam rozprávkový obraz. Hlohovec je zrazu zasľúbenou krajinou,  kde nič nie je nemožné a kde sa sen stáva skutočnosťou. Kde sa získavajú dotácie ako na páse, všetko sa opravuje a nad cestou veselo bliká semafor. Táto smutná paródia na demokraciu je totiž sama dôkazom, že keď je potrebné aj monológ sa môže stať dialógom.

Článok bol zobrazený 171072 krát

Napriek tomu, že na prvý pohľad ide o nesúvisiace témy, existuje medzi nimi istá paralela. Spája ich viacero otázok: začo by vlastne samospráva mala a nemala byť zodpovedná (určiť správny rozsah kompetencií), prečo by mala niesť takúto zodpovednosť (aký je dôvod na vyžadovanie realizácie týchto kompetencií, kto tvorí cieľovú skupinu a aká je rozsiahla), ako by mala realizovať výkon kompetencií (vlastnými silami, či aj prostredníctvom súkromného sektora) a za koľko (stará známa efektívnosť a hospodárnosť nakladania s verejnými financiami).

Decentralizácia vytvorila istú hierarchiu a rozloženie kompetencií a úloh medzi štátnu správu, regionálnu a miestnu samosprávu. Pochopiteľne tento proces nebol dokonalý a ani dnes nie je ukončený. K dosiahnutiu ideálneho stavu je potrebné ešte veľké úsilie a pevná vôľa. Na druhej strane samosprávy môžu súčasný stav chápať ako výzvu a príležitosť pre zdokonaľovanie.

Recesia, ktorá vyvoláva tlak na verejné financie a znižovanie príjmov samosprávnych rozpočtov, sa teoreticky môže stať katalyzátorom v procese ïalšej úpravy kompetencií samosprávy, či už miestnej alebo regionálnej. Rovnako tak aj voľby. Nové zastupiteľstvá regionálnych parlamentov by sa mohli zapísať do histórie tým, že vyvolajú diskusiu o poslaní regionálnej vlády v spoločnosti, vzťahu voči obciam na jej území, profite pre svojich obyvateľov, či dokonca budú iniciovať ďalšiu úpravu právneho rámca. Podobnú šancu získajú o rok aj miestne zastupiteľstvá.

Nik zrejme nespochybňuje opodstatnenie samosprávy. Ba naopak, viem si živo predstaviť aj ďalšie posilňovanie jej prítomnosti v každodennom živote na úkor centrálnej vlády. Napríklad aj v otázke daňovej decentralizácie, ktorá by mohla vytvoriť konkurenciu medzi obcami a vyššími územnými celkami. Aplikácia takéhoto kroku by mohla priniesť väčšiu zodpovednosť samosprávy za verejné financie a menšiu alebo žiadnu šancu obracať sa v čase núdze na milované/nenávidené ministerstvo financií.

Takejto zmene by však malo predchádzať skutočne dôsledné zodpovedanie otázok: Začo? Prečo? Ako? a Za koľko? Už dnes totiž niektoré samosprávy zisťujú, prirodzene na základe skúseností, že niektoré úlohy sú nedostatočne definované, iné zas vytvárajú zbytočné výdavky bez reálneho prínosu, alebo sú historicky považované za povinnosti, pričom existujú iné alternatívy a riešenia. Postupne sa samospráva dostáva aj do štádia uvažovania nad formami a spôsobmi spájania jednotlivých subjektov miestnej samosprávy. A to bez pričinenia krízy.

Dnes môžeme pokojne povedať, že samospráva je pevne zakomponovaná do systému verejnej správy, ale hospodárske výkyvy, ktorých sme aj v súčasnosti svedkami, otriasajú podľa niektorých predstaviteľov jej základnými funkciami. Preto je zrejme namieste otázka, ako ďalej?

Článok bol zobrazený 168054 krát

Takže, kto vlastne som?

• Som obyvateľ mesta, ktorého skratku nosím na aute, ale do štandardu okresného má veľmi ďaleko.
• Som obyvateľ mesta, ktoré má zámok, ale všetci ho poznajú len z rozprávania.
• Som obyvateľ mesta, ktoré množstvo a kvalitu kultúrnych podujatí prispôsobuje stabilnej voličskej základni.
• Som obyvateľ mesta, ktoré v televízii vysiela iba budovateľské úspechy.
• Som obyvateľ mesta, ktorého najväčším úspechom pri riešení dopravnej situácie je osadenie prvého semafóru.
• Som obyvateľ mesta, ktoré nemá detskú pohotovosť.
• Som obyvateľ mesta, ktoré má jeden supermarket.
• Som obyvateľom mesta, ktoré nemá peniaze, ale vyvoleným odpúšťa dlhy.

Som, kto som… Som Hlohovčan.

Článok bol zobrazený 161506 krát