Quo vadis samospráva?
Ostatné týždne sa nesú okrem rôznych väčších, či menších spoločensko-politických udalostí aj v znamení samosprávy. Globálna hospodárska kríza a proces schvaľovania štátneho rozpočtu na nasledujúce roky vyvolali istú dávku nevôle, obavy a kritiku zo strany predstaviteľov samosprávy, ktorí avizujú paralyzovanie jej životaschopnosti. Kým medializované ohrozenie financovania potrieb samosprávy zarezonovalo pomerne výrazne, voľby do samosprávnych krajov zostávajú bohužiaľ aj tentoraz okrajovou témou.
Napriek tomu, že na prvý pohľad ide o nesúvisiace témy, existuje medzi nimi istá paralela. Spája ich viacero otázok: začo by vlastne samospráva mala a nemala byť zodpovedná (určiť správny rozsah kompetencií), prečo by mala niesť takúto zodpovednosť (aký je dôvod na vyžadovanie realizácie týchto kompetencií, kto tvorí cieľovú skupinu a aká je rozsiahla), ako by mala realizovať výkon kompetencií (vlastnými silami, či aj prostredníctvom súkromného sektora) a za koľko (stará známa efektívnosť a hospodárnosť nakladania s verejnými financiami).
Decentralizácia vytvorila istú hierarchiu a rozloženie kompetencií a úloh medzi štátnu správu, regionálnu a miestnu samosprávu. Pochopiteľne tento proces nebol dokonalý a ani dnes nie je ukončený. K dosiahnutiu ideálneho stavu je potrebné ešte veľké úsilie a pevná vôľa. Na druhej strane samosprávy môžu súčasný stav chápať ako výzvu a príležitosť pre zdokonaľovanie.
Recesia, ktorá vyvoláva tlak na verejné financie a znižovanie príjmov samosprávnych rozpočtov, sa teoreticky môže stať katalyzátorom v procese ïalšej úpravy kompetencií samosprávy, či už miestnej alebo regionálnej. Rovnako tak aj voľby. Nové zastupiteľstvá regionálnych parlamentov by sa mohli zapísať do histórie tým, že vyvolajú diskusiu o poslaní regionálnej vlády v spoločnosti, vzťahu voči obciam na jej území, profite pre svojich obyvateľov, či dokonca budú iniciovať ďalšiu úpravu právneho rámca. Podobnú šancu získajú o rok aj miestne zastupiteľstvá.
Nik zrejme nespochybňuje opodstatnenie samosprávy. Ba naopak, viem si živo predstaviť aj ďalšie posilňovanie jej prítomnosti v každodennom živote na úkor centrálnej vlády. Napríklad aj v otázke daňovej decentralizácie, ktorá by mohla vytvoriť konkurenciu medzi obcami a vyššími územnými celkami. Aplikácia takéhoto kroku by mohla priniesť väčšiu zodpovednosť samosprávy za verejné financie a menšiu alebo žiadnu šancu obracať sa v čase núdze na milované/nenávidené ministerstvo financií.
Takejto zmene by však malo predchádzať skutočne dôsledné zodpovedanie otázok: Začo? Prečo? Ako? a Za koľko? Už dnes totiž niektoré samosprávy zisťujú, prirodzene na základe skúseností, že niektoré úlohy sú nedostatočne definované, iné zas vytvárajú zbytočné výdavky bez reálneho prínosu, alebo sú historicky považované za povinnosti, pričom existujú iné alternatívy a riešenia. Postupne sa samospráva dostáva aj do štádia uvažovania nad formami a spôsobmi spájania jednotlivých subjektov miestnej samosprávy. A to bez pričinenia krízy.
Dnes môžeme pokojne povedať, že samospráva je pevne zakomponovaná do systému verejnej správy, ale hospodárske výkyvy, ktorých sme aj v súčasnosti svedkami, otriasajú podľa niektorých predstaviteľov jej základnými funkciami. Preto je zrejme namieste otázka, ako ďalej?
Článok bol zobrazený 168060 krát
Blog Hlohovec.info vám umožňuje publikovať a slobodne vyjadrovať názory, myšlienky a pocity.
